Prilietame na horúcu pôdu Iraku uprostred leta. Horúca nie je len doslovne, nakoľko teploty v Bagdade narastú až do 52°C, ale aj politicky. Toto je destinácia pre najväčších dobrodruhov a Irak to vracia nezabudnuteľnými zážitkami do konca života. Muž s dokrvavenou hlavou mi zrazu podáva zadarmo misku s jedlom a ďalší mu strká do rúk naostrenú mačetu. Toto je Ashura v Karbale – najkrvavejší sviatok na svete.
Nie je to naša prvá návšteva Bagdadu, mesta ktorého sa ľudia tak boja, podľa mňa však až prehnane. Saddam Hussein padol pred 20 rokmi, americké vojská odišli pred 12 rokmi a Islamský štát bol vyhnaný pred 6 rokmi, čím sa ukončila oficiálne vojna v Iraku. Situácia je väčšinu času stabilná a skúsení cestovatelia sa nemusia skoro ničoho báť. Obdobie únosov turistov pominulo a Iračania sú najpriateľskejší národ aký sme doteraz zažili. Vo vzduchu je ale stále politická nestabilita, Irán sa pletie do irackej vnútroštátnej politiky cez svoje šíítske milície a v čase našej návštevy Ashury sa v Bagdade odohrávajú veľké protivládne protesty. Miestnymi sme ale vítaní s otvorenou náručou, dostávame jedlo zadarmo a nesmierne si nás vážia.
Už v Bagdade cítiť inú atmosféru, než počas našej poslednej návštevy. Začal prvý moslimský mesiac Muharram, ktorý je celý považovaný šíítskymi moslimami za smútočný. Ashura sa odohráva 10 dní po začiatku nového moslimského roku a pre šíítskych moslimov to je jedna z najdôležitejších udalostí roka. Do Iraku v Karbale príde 5 000 000 ľudí oplakávať svojich imámov a martýrov. Už v Bagdade si všímame, že ľudia nosia smútočnú čiernu farbu a už tak pohostinný národ je akoby ešte otvorenejší a priateľskejší. Na ulici sú stánky s čajom, kávou, vodou či chlebom ktoré ľudia zadarmo rozdávajú všetkým.
Pri niektorých mešitách sa večer odohrávajú slávnostné ceremónie s náboženskými vlajkami, bubnami a hlasnou hudbou či rôznymi arabskými smútočnými sloganmi znejúcimi z mohutných reproduktorov. Podvečer nás zatiahla jedna skupina ľudí, ktorá sa pripravuje na takúto ceremóniu k sebe domov a ponúka nám čaj. S nadšením nám ukazujú rôzne náboženské predmety, obliekajú sa kvôli nám do sviatočného oblečenia a nechávajú nám podržať si meč či železný bič. Keď vyjdeme von, zahrnie nás veľký dav detí, ktoré kričia, pobehujú a radujú sa z našej prítomnosti. Všetky chcú aby sme ich odfotili a natočili.
O čo sa ale v tomto sviatku jedná a kto sú to tí šííti a suniti? Potom, čo zakladateľ islamu Prorok Mohamed zomiera v roku 632, neostalo jasné kto bude viesť komunitu moslimov a novovzniknutý moslimský štát. Rašidský kalifát potreboval vo vedení svojho kalifa, čo nie je len politická hlava štátu ale aj zástupca Boha (Allah je po arabsky Boh) na Zemi a nasledovník Proroka Mohameda. Vznikli dva hlavné názory. Jedni hovorili, že sa má 1. kalifom stať Abú Bakr al-Siddiq, blízky priateľ Mohameda. Druhí hovorili, že sa má kalifom stať Alí ibn Abí Talib, jeho zať a bratranec.
Približne 90% moslimov sú dnes suniti a zástanci Abú Bakra a volených kalifov. Väčšina zvyšku sú šííti, ktorí hovoria, že by sa malo ísť po pokrvnej línii a Alí je jeho pravý nasledovník. Tento rozpor trvá už od 7.storočia a dodnes sú vo svete veľké geopolitické problémy aj na základe tohto rozdelenia islamu. Ashura je práve šíítsky sviatok a v Iraku sa nachádzajú ich najposvätnejšie miesta, ak nerátame Mekku a Medinu v Saudskej Arábii ako tie najdôležitejšie pre všetkých moslimov.
Suniti tento rozpor v počiatku vyhrali a 1. kalifom sa stal Abu Bakr. Šííti ho nikdy poriadne neprijali a zvolili si za svojho najvyššie postaveného náboženského vodcu Alího s titulom imám. Ten bojoval často statočne po boku Proroka Mohameda a veľakrát mu aj zachránil život. V roku 651 sa 1. imám Alí dostáva aj do vytúženej pozície kalifa, už štvrtého v poradí. Kalifát sa za ten čas poriadne rozrástol a moslimovia ovládali celý Arabský polostrov. Alí presunul hlavné mesto do Kufy, kde sa nachádza pre šíítov aj jedna z najdôležitejších mešít.
Niektorí veria, že jedna modlitba sa tu rovná 1000 modlitbám hocikde inde. Taktiež niektorí veria, že tu začala Veľká potopa a Prorok Noe odtiaľto vyplával na svojej arche. A dokonca niektorí veria, že Prorok Adam tú má pochované svoje pozostatky. Áno, islam sa prelína vo veľa veciach s kresťanstvom a spolu s židovským judaizmom patria ku Abrahámovským náboženstvám. Pre nás je návšteva tejto mešity očarujúca. Je kľudná, priestranná a má nádhernú atmosféru s dokonalo zlatou kupolou. Práve v tejto mešite bol Alí napadnutý jedovatou čepelou počas modlitby cez mesiac Ramadán jeho odporcami a o pár dní na to zomiera na zranenia.
Väčšina šíítov verí, že telo 1.imáma Alího bolo pochované niekoľko kilometrov od Kufy. V Afganistane však veria, že jeho telo leží u nich v meste Mazar-e Sharif. Teraz tu v Iraku stojí mesto Najaf, jedno z dvoch najposvätnejších miest šíítov. Nachádza sa tu obrovská mešita so svätyňou 1. imáma Alího. Všade je veľa zlata, na strope sa trbliece sklo a vonkajšok je prenádherne ozdobený modrými ornamentami. Atmosféra je tu ohromujúca. Veľké množstvo ľudí sa snaží pretlačiť k hrobke Alího a dotknúť sa jej pozlátenej mreže.
Chlapi aj ženy tu plačú a silno nariekajú. Raz za čas niekto začne zvolávať imámove meno a rôzne pokriky, do ktorých sa ostatní zborovo pridávajú. Je to obrovský chaos a vládne tu tak omamná atmosféra, že toto už z hlavy nedostanete. Niekedy dokonca okolo vás prebehne skupinka chlapov, ktorí nesú rakvu so svojimi pozostalými. Vedľa mešity sa totiž nachádza najväčší cintorín na svete so skoro 6 000 000 pochovanými ľuďmi. Veľa z nich je najprv symoblicky prenesených okolo hrobky 1.imáma Alího, než ich pochovajú.
Po smrti Alího boli vzťahy medzi šíítmi a sunitmi veľmi zlé. Moc padla do rúk sunitského rodu Umajovcov, ktorí podpísali so šíítmi dohodu. Jedna z častí dohody bola, že kalifovia budú volení a nebude sa automaticky dediť tento titul. To ale porušili veľmi rýchlo. Kalif Mu’awiya I. preniesol titul kalifa automaticky na svojho syna Yazida. Šííti začali revolúciu v Kufe a zavolali svojho 3.imáma Husseina, syna 1.imáma Alího a vnuka Proroka Mohameda, na podporu. Ten sa vydal v malej skupinke v počte pár desiatok ľudí vrátane žien a detí podporiť revolúciu. Tieto plány však boli prekazené a revolúcia potlačená. V roku 680 bola malá skupinka 3.imáma Husseina povraždená na ceste do Kufy obrovským vojskom Umajovcov. A práve Ashura je sviatok, ktorý na tieto udalosti spomína. Vsetci šííti smútia a oplakávajú svojich martýrov, ktorí sa za nich obetovali.
Na mieste kde sa bitka odohrala a bol pochovaný 3.imám Hussein, je aktuálne mesto Karbala, ktorá je s Najafom pre šíítov najposvätnejšia. Taktiež sa tu nachádza obrovská mešita 3.imáma Husseina a hneď vedľa o pár metrov mešita jeho brata al-Abbasa, ktorý bol vlajkonosič v bitke pri Karbale v roku 680 počas masakru. Kvantá šíítov z celého sveta sem prúdi každý deň. Dvakrát do roka sú počty ľudí ale takmer neprekonateľné. Na Ashuru tu údajne príde 5 000 000 ľudí a o 40 dní neskôr na sviatok Arbaeen príde až 30 000 000 ľudí, čím sa Arbaeen stáva druhým najväčším zhromaždením ľudí hneď po indickej Khumb Méle. Ashura je pre nás ale tá exotickejšia.
Ashura je od koreňa smútočný sviatok, kde si majú šííti poctiť svojich martýrov. Suniti ich za to kritizujú, lebo na nich ukazujú, že sa modlia k hrobom, čo je v islame zakázané. V takýchto davoch častokrát strácate kontrolu. Proste len idete s prúdom, ktorý vás unáša. Všetky ženy majú na sebe čierne abaye, ktoré sú v okolí týchto mešít povinné a väčšina mužov nosí čierne dishdashe či iné smútočno-sviatočné oblečenie. Všade sú náboženské vlajky, veľa hluku a rôzne sprievody.
Deň pred Ashurou tieto sprievody v okolí mešity vrcholia a rozprávajú rôzne príbehy o hrdinskosti imáma Husseina a jeho skupinky. Keď sa chcete dotknúť alebo pobozkať hrob ako väčšina šíítov, niekoľko minút sa musíte predierať cez ľudí a poriadne sa potom držať mreže, lebo vás to stiahne niekam ďalej. Počas týchto dní na jedlo inak neminiete pravdepodobne ani cent. Na ulici rozdávajú kvantá jedla, vodu, čaj či kávu zadarmo každému kto ide okolo. Po chvíľke musíte odmietať lebo ste za posledných 30 minút zjedli už tretiu misku jedla, ktorú vám niekto natlačil do ruky. Toto je skutočná pohostinnosť.
Dobre, ale v čom spočíva tá krvavosť Ashury? Ako som spomínal, s najväčšou pravdepodobnosťou môžeme tento sviatok označiť za najkrvavejší na svete. Na deň Ashury, od východu slnka do poobedia kráčajú tisíce mužov medzi dvoma mešitami v Karbale a vykonávajú smútočné sebatrýznenie. Sekajú sa naostrenými mačetami do hlavy a bičujú sa oceľovými bičmi na ktorých koncoch sú britvy alebo malé nože. Chcú symbolicky prevziať utrpenie imáma Husseina a jeho skupiny na svoje bedrá. Dokrvavení muži kráčajú po červenom koberci a vy sa môžete zapliesť medzi nich do tohto davu. Nie je to pohľad pre väčšinu ľudí. My v nich ale vidíme to odhodlanie a presvedčenie. Sú to neuveriteľné zážitky a takúto intenzívnu atmosféru zažijete málokde vo svete.
Je to ale kontroverzná praktika, ktorá má len zopár desiatok rokov, na rozdiel od pôvodného zmyslu Ashury, ktorá je hlavne smútočná. Sebatrýznenie prišlo prakticky v minulom storočí a suniti aj väčšina šíítov túto praktiku odsudzuje. Veľa moslimov tvrdí, že je to dokonca zakázaná Koránom. Ayatolláh, najvyšší duchovný šíítskeho islamu, vyzýva každoročne ľudí aby túto praktiku nerobili a radšej napríklad darovali krv v nemocnici. Na druhú stranu, ide “len” o sebatrýznenie a neubližujú nikomu inému len sebe, nijak to iných ľudí neovplyvňuje. Častokrát ide o rozdielny kultúrny, nábožensky či ideologický pohľad ktorý robí z vecí a udalostí negatívne či pozitívne. Tento špeciálny náboženský rituál ostane asi navždy kontroverzný podobne ako každoročné živé ukrižovanie sa kresťanov na Filipínach počas Veľkej noci. Sú to fascinujúce pohľady a atmosféra, ktorá je počas mesiaca Muharram v Iraku nenahraditeľná.
Ashura ostáva pre nás fascinujúcim a exotickým sviatkom, ktorý určite nie je pre každého. Pre tých najväčších dobrodruhov, ktorí chcú zažiť fascinujúci Irak práve počas sviatku Ashura, môžete sa pridať na náš expedičný zájazd, ktorý znovu organizujeme.
